Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

pondelok 12. novembra 2012

Darček k narodeninám - inšpirácia

...čo sa darčeka k narodeninám blízkeho človeka týka, vždy je to prinajmenšom ťažká voľba. Vybrať ten správny, vyhovujúci, alebo len taký, čo naozaj poteší. Buď beháme po obchodoch a necháme sa inšpirovať "regálovkami", alebo jednoducho vysedávame za počítačom po internetových e-shopoch "browsujúc" a rátame pritom ďalšie dni, či nám to stihnú dodať včas. Alebo jednoducho vieme, čo si daná osoba praje a ideme po tom ako hladný lev po nevinnej koristi. Tým ostatným, čo vždy vedia, čo darovať, s úctou závidím. Po rokoch spoločného spolužita je táto voľba náročnejšia - lebo si myslíme, že už všetko majú...

štvrtok 8. novembra 2012

Chcelo to zmenu, čáry máry Hada Gada


Nebolo mu treba si takéto niečo ani len pomyslieť aj napriek tomu, že sa už dlho potácal v divokom stereotype bežného života (povinnosti, pravidelné činnosti, plánovania a iné, sami to poznáte). Začiatkom roka však bol nútený zmeniť svoju zabehanú prácu. Organizačné dôvody. Asi to naozaj chcelo zmenu. Neplánoval, prišlo to prirodzene a samé od seba.  A práve toto neočakávané prepnutie pomysleného vypínača to celé jednoducho spustilo...

pondelok 1. októbra 2012

Potkla sa a spadla

... zodvihol ju zo zeme. Na pančuchách sa jej ťahalo očko z odretého kolena kde sa jej leskol malý fliačik krvi. Vystrašene pozerala okolo seba hľadajúc po zemi, okrem príčiny - prečo spadla, i svoje rozsypané veci z kabelky. Z lodičky sa jej odlomený opätok bezmocne váľal po zemi a možno potichu volal smerom k tej druhej: "Kamarát, nenechávaj ma tu!" Nepočujúc toto tiché volanie jej pomohol pozbierať zo zeme vypadnuté veci z kabelky a milo sa na ňu usmial i napriek tomu, že tvár mala stále "zaborenú" do okolitého chaosu na zemi. Bolo mu jej ľúto. Jej červené líce, ktoré ako jediný kúsok tváre, bolo vidieť cez prameň prehodených vlasov, prezrádzalo ako sa hanbí za svoju neopatrnosť.

streda 26. septembra 2012

Na jedle závislý

...a to v akejkoľvek podobe. Jeho príprava i konzumácia. Rád si ním nechám pohladiť oko, či rozbúriť nezadržateľné potoky chutí. Som jeho otrokom i jeho pánom. Jem pre život a žijem pre jedlo... Blbé, čo?

pondelok 24. septembra 2012

Z neba za pár minút

Keď ti z neba padá voľným pádom vlastná mama, priznám sa, sú to zmiešané pocity. Aj za ňu a aj za seba. So zalomeným krkom a pohľadom do výšin vidíš najprv len malú bielu bodku, ktorá práve vypadla z lietadla, rútiac sa neskutočnou rýchlosťou k zemi. Takmer po minúte sa tá biela bodka zmení na viditeľný kus farebného obdĺžnika, na ktorom je zavesené niečo v spleti rôznych farieb, ktoré nie sú v tomto momente zo zeme vôbec, ale vôbec identifikovateľné... Len ty vieš, že je tam.

piatok 6. júla 2012

Stanovačka á la Ydykseb - jubilejná

Takto pred desiatimi rokmi sme traja ženatí chlapi nechali svoje manželky doma samé nech si oddýchnu a pobalili sme svoje štyri trojročné deti na jednu noc ukázať im čaro stanovania. To sme ešte netušili, že z toho bude každoročná víkendová tradícia.

Presne ako z obľúbeného filmu "S Tebou mě baví svět." Dve skvelé noci a dva a pol skvelého dňa v roku si deti užívajú svojich otcov, tatkov - čoby kamarátov a samozrejme aj svojich kamarátov. Tie ich rozžiarené oči za to vskutku stoja...

utorok 5. júna 2012

"Mind the step"

Všetko je tu pre mňa nové. Sedadlá sú nové, cez okná vidím celkom iný svet, zvykám si, ale stále to nejde. Som netušil, že jeden prestup može viesť k celkom inému pohľadu na život... tak teda ešte jeden článok na tému vlak profesného života, alebo List pre cestujúcich v pôvodnom vlaku.

pondelok 4. júna 2012

Televízna reklama z vajíčka?

Na breh mojej pamäte práve vyplavilo ako sme za komunistov s otvorenými ústami pozerali reklamné spoty na zahraničných kanáloch. Tí šťastnejší to videli v sýtych farbách, takže zážitok v porovnaní s naším čiernobielym "vajíčkom" bol prinajmenšom zaujímavý.

streda 14. marca 2012

Šťastnú cestu

Pobehujem po vlakovej stanici ako šialený. Už vyše mesiaca sa pýtam pri každom okienku, či by ma nezobrali na vlak, či nemajú pre mňa miestenku, alebo aspoň miesto v uličke, aby som sa pohol ďalej a nestál tu len tak na podpore od zriadencov. Vidím tu mnoho ľudí, ktorí necestujú, čo ešte na vlak nastúpiť nechcú, lebo im to takto asi vyhovuje, alebo sú rovnako zúfalí v hľadaní toho správneho vlaku ako ja. Najviac je ich sústredených pred okienkom, kde musia dokladovať dôvody, prečo tu chcú ostať, no ja chcem ísť ďalej. Naučiť sa ako to v tom novom vlaku bude fungovať, prispôsobiť sa jeho farbe a byť tam užitočný rovnako ako pre strojvodcu, či v záujme vlastnej spokojnosti. A znova sa tešiť zo života ako predtým...

pondelok 30. januára 2012

A zajtra bude inak, synak

"Work - life balance?"- alebo život na hrane?  Ja som sa nehlásil, no kým neprejdem na koniec, neuvidím, kde som bol a čo som urobil. Ešte ma, prosím, zo života neodhlasujte, chcem ešte vidieť, čo je za najbližším rohom....

pondelok 16. januára 2012

Trochu dizajnu na stole oslávenca

S občianskym vo vrecku čakal som, že sa toho veľa zmení vo chvíli, keď stúpim na osemnásty schod. A nič! Pod mojou váhou ani len nezavŕzgal a ani mi neotvoril tajné dvere. Všetko bolo akési až príliš rovnaké. Pred pár dňami som však stúpil na okrúhly, štyridsiaty schod. Ten síce trochu zavŕzgal, ale v podstate zase nič! Akurát som sa obrátil dozadu smerom tam, kde je prestretý stôl, na ktorom sa vyníma celkom rozdielne jedlo ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Hold, tých skúseností je asi o drobec viac.