Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

sobota 27. decembra 2014

Štatistika a aj prečo som zrušil moje kecy na blogu SME

Tak som nakoniec zrušil blog na SME. Po tom, čo spravili akože "upgrade" na novú verziu sa mi prostrednie administrácie článkov vôbec nepáčilo. Pribudlo tam viac reklám, už pri prvom update stránok som musel kontaktovať ich administrátora, pretože ani neboli schopní povedať, prečo to nejde, ale updatli mi to na mojom profile oni...  a vôbec, predsa si môžeme vyberať svoju cestu sami. Nie?

štvrtok 4. decembra 2014

Nenechaj sa vziať

Tma svojimi prstami kradne vlhké vlny na Dunaji. Má strach, lebo svitanie jej už siaha na rameno, aby sa rozplynula zo svojej skrýše, z ktorej o pár hodín znova vylezie. Nebude to ale tak skoro, lebo v zimnom čase je pánom tma. Ranná rosa potom ošetrí nočné rany vlnám a hmla ukľudní ich vírenie do hladkého povrchu zrkadliaceho tento šedý svet. A príde ráno...

štvrtok 27. novembra 2014

Stanov si ciele ku šťastiu

Túžiš po šťastí? Tak si naň zamier, jednoducho si ho nastav ako cieľ! Dá sa to? Nakresli si veľký terč a do stredu ho zobraz ako desiatku. Ako gro všetkej snahy! Tam budeš mieriť. Ale budeš potom cítiť, že pri dosiahnutí tohoto cieľa to šťastie naozaj nájdeš? Fakt si to budeš myslieť?  No tak si ho rozmeň na drobné a stanov si z jeho fragmentov malé ciele. To budú tie kruhy okolo. A tak si vybuduješ pomyslené schodíky k tomu svojmu veľkému, no nie? A potom? Potom už len postupne, krôčik po krôčiku sa budeš snažiť na tieto malé schodíky našľapovať a plniť na nich úlohy tak, aby si mohol vystúpiť o schod vyššie. Vyššie k ďalšiemu mini-cieľu. Len tak sa dostaneš k tomu veľkému a vysnívanému šťastiu. Nie?

utorok 18. novembra 2014

Zelenina z polievky - čo s ňou?

Poznáš to, nie? Pozrieš do chladničky a ajhľa, číra zeleninová polievka z víkendu a v nej, alebo mimo nej v miske, varená zelenina. Teda za predpokladu, že si ju ešte teplú nevyhodil, lebo nikto z rodiny ju nie je ochotný jesť. Ty z nej ale spravíš jednoduchú prílohu k jedlu - zeleninové pyré a znova im to môžeš tajne naservírovať. Veď možno na to neprídu. O tom ale silne pochybujem. Chuť je predsa výrazná, taká zeleninová...


utorok 11. novembra 2014

Dobrovoľne uväznený

"Kurva, ja som v gitare!" - povedal prekvapene kamarát, keď sa zhulený váľal na posteli na chate, kde sme silvestrovsky žúrovali. A hneď na to nám do detailov opísal ako sa cíti. Ako nad sebou vidí struny nad kruhovým rezonančným otvorom gitary a ako sa tam ukrčený v sediacej polohe drží rukami jedného z výstuhových rebier akoby ho chceli odtiaľ vytriasť. Pevne a rozhodne...

streda 5. novembra 2014

Stres, nervy a smútok - snaž sa

"Snaž se ve svém životě udělat věci, které Tě odprostí od stresu, nervů a smutku...
...udělej to pro svůj lepší život..."

Nie je to tak dávno, keď mi toto povedal jeden skvelý, múdry a navyše veľmi krásny človek!

utorok 28. októbra 2014

Keď 1 + 1 = 0

Vraj sa to nestáva často, že by sa súčet 1 a 1 rovnal nule, najmä v matematike vôbec. Klasické opozitum k tomuto vzorcu a v podstate tiež blbosť, ktorá je viacmenej známa, je 1 + 1 = 3 a viac. Z matematického hľadiska tiež nesprávny výsledok, ale z hľadiska ľudských vzťahov je to ten pozitívnejší a perspektívnejší výsledok. V oboch prípadoch však matikár krúti hlavou, že nám zase hrabe, veď čísla nepustia...

štvrtok 23. októbra 2014

Keď Anjel uletí

Môj Anjel mal všetko, čo by som si prial aby môj anjel mal...
Našiel som ho celkom náhodou za hranicami všedných dní, keď som sa dokázal odpútať od všetkých svojich starostí.
Padol mi nečakane a nevysvetliteľne do oka ako úlomok tŕňa z ruže, ktorá sa na slnku vyhrievala a ja som ju tajne obdivoval. V popredí hrajúce kapely dotvárali tento čarovný moment a ja som sa pristihol ako sa mu tajne pozerám zozadu na krídla. Pierka na krídlach mal tak nádherne prirodzené, tak dômyselne poprekladané, že som si z tej jeho priam dokonalosti zabudol vrátiť spodnú sánku do stavu v akej bola predtým.
Už v tejto chvíli som vedel, že je to on... Môj Anjel!

utorok 21. októbra 2014

Cesta je úzka

Je úplne jedno, či tvojou cestou svieti slnko, alebo leje ako z krhly. Svojou cestou musíš ísť tak, či tak. A nesmieš si sťažovať, lebo si si ju vybral sám. Tak by povedal každý, kto by ťa mohol počuť cez otvorené okno. Ten predsa nevidí a necíti to, čo si v sebe - vo svojom aute vezieš. Preto si to okno radšej zatvor... a dus sa v tom láskavo sám. Bez možnosti prísunu vzduchu.

A keď ma naserieš, otočím ti splodiny z výfuku priamo do kabíny. Tak drž volant a štráduj tak, ako je od Teba očakávané... jasné? Lebo inak ťa budú mať všetci v zuboch....

pondelok 13. októbra 2014

Prihláška na prvý vertikál v smere nahor

Uzavretý do seba ako v jaskyni sa z posledných síl snažiť o úsmev pre druhých, aby nebolo vidieť, že sa niečo vo vnútri deje. Vždy je to tak, že pokiaľ nepootvoríš dvere, nie je vidieť, čo je za nimi. A to, čo sa tam deje teraz nie je vôbec, ale vôbec farebné...

...a v šuflíku leží nevyplnená prihláška na prvý vertikál. Tam hore...

štvrtok 9. októbra 2014

Chtěl bych být bohatej, ale né pro sebe...

Bohatej je človek tehdy, když sám sebe považuje za spokojeného ve všech stránkach života. Ať se na sebe díva z jakýhokoliv úhlu. Teď samozřejmě nemluvím o penězích, i když na ně vždycky dojde, protože v téhle hnusně konzumní společnosti jsou bohužel peníze něco jako daň za to, že chceš žít. A proto se všichni za nimi tak nějak přirozene ženem. Někdo víc a někdo míň.

Vyčerpal som dušu

A možno "Vyčerpal som dušu" nie je to správne slovné spojenie pre vyjadrenie naakumulovanej prázdnoty, ktorá sa, potvora, akosi vo mne rozhosťuje a expanduje. Netvrdím, že tam je, len to nejako cítim. Výstižnejšie asi je, že som si nechal vyčerpať dušu. Vlastne som si to akosi neustriehol a prirodzene som to nechtiac dovolil.
Asi som už dostal defekt.

Stále v sebe totiž nosím niečo, čo nemôže ísť von a stále to ťaží. Vlastne môže, ale vždy sa nájde dôvod, prečo neotvoriť ten ventil. Bolo a stále je mnoho pokusov ako tomuto stavu uvoľniť kohútik a vypustiť tak všetko to sadnuté niekte hlboko vo vnútri von. Je tam kal. A zdá sa, že objemovo sa zväčšuje...

utorok 19. augusta 2014

Ambulatné čakačky - pokračovanie preväzov

Nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. A platí to aj naopak, že nič nie je tak zložité... ale veď to poznáš. V tomto prípade by som rád povedal niečo k tej prvej časti - nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.

streda 23. júla 2014

A na dôvažok PN - časť deviata

Myslel som si, že už je všetko, až na ten pupok, v poriadku. V sobotu, keď ma primár preväzoval mi poradil, aby som nešiel na preväz v pondelok hneď ráno, lebo je tam veľa ľudí, vraj je to najlepšie na dvanástu.
A tak som poslúchol. Prečo by som nemal veriť?

utorok 22. júla 2014

Ambulantný návrat - komplikácie - časť ôsma

Vo štvrtok ráno mi vyberali stehy. Ba dokonca doktor povedal, že teraz sa už môžem aj kúpať. "Aj v bazéne?" - spýtal som sa prekvapene a neisto. "Áno" - a tak som odišiel spokojný domov. Doma som si teda hodil rovno sprchu. Všetko sa zdalo byť v poriadku až do večera.
Slabším povahám pokračovať v čítaní veľmi nedoporučujem.

streda 16. júla 2014

Pooperačná rekonvalescencia už doma - časť siedma

"Zvládneš so mnou jeden nákup, kým prídeme domov?" - pýta sa ma manželka v zápale šoférovania, keď sme vchádzali do tunela Sitina.
"Jasné, že zvládnem." - povedal som hrdinsky. Keby sa ma ale túto otázku bola opýtala v meste, kde cesty boli ešte samá jama, samý skok, keď mi vnútornosti lietali a každý pohyb ma svojou rezonanciou uvázdal do stavu šialenej bolesti, by som určite povedal, že nie, chcem si len ísť domov ľahnúť.

Pooperačná rekonvalescencia v nemocnici - časť šiesta


Infúzky do mňa tiekli jedna po druhej a ja som sa obával ako budem spať. Dren mi trčal z pravého boku, kadiaľ mi do fľaštičky odtekala akási červená tekutina a všetko ma bolelo. Myslím, že som ale mal zbytočnú obavu z toho, že nevydržím spať celú noc len na chrbte. Človek sa akosi prirodzene vie prispôsobiť takýmto situáciam, pretože vždy rieši to, čo je v danej chvíli podstatné a čo ho viac bolí. V tomto prípade doslovne. Noc na chrbte bola bez infúzií a v pohode.

utorok 15. júla 2014

Operačný trojboj - časť piata

Primára som našiel skoro ráno v jeho kancelárii. Prezrel si papiere a dohodli sme si termín operácie na pondelok 7. Júla 2014.

Do konca júna som nechcel ja, pretože koncom júna sme  mali s deckami plánovaný Ydykseb a chcel som tam byť ešte relatívne fit... no fit.. nerozrezaný... a piateho júla sme mali s kapelou dohodnuté hranie na 4. ročníku Multižánrového hudobného festivalu 2014 v Zapadnutom kúte nad Borinkou. Bolo by preto odo mňa nefér zrušiť to, keď som mal možnosť výberu.

Od k žalúdku k žlčníku - časť štvrtá



Euro obal, v ktorom som si zakladal všetky papiere z vyšetrení sa celkom slušne plnil. V tejto chvíli som však ani len za mak netušil, že tých papierov ešte nie je ani len polovica.

Počas dvoch týždňov do dohodnutého termínu, kedy som sa mal dostaviť na gastroenterologické vyšetrenie som si žil akoby sa nič nedialo.

Na občasné bolesti v pravom podbrušku som bol už zvuknutý, kašľanie z vyliečenej bronchitídy takmer ustúpilo úplne a jesť som mohol všetko.
Teda až do jednej, pre mňa asi najhlúpejšej chvíle...

Od appendixu k žalúdku - časť tretia

Počul som, že na Antolskej v Nemocnici je to ako v bludisku. Na recepcii som sa spýtal na konkrétneho doktora, ktorého meno som mal napísané na výmennom lístku. Poslali ma ku dverám chirurgickej ambulancie. Dvere som našiel hneď po tom, čo som prekontroloval všetky dvere na poschodí, kde som sa nachádzal, ale žiadne meno nekorešpondovalo s tým, čo som mal napísané na papieri. Je to tu naozaj ako v bludisku.

pondelok 14. júla 2014

Od bronchitídy k appendixu - časť druhá

Zbehol som po schodoch von z polikliniky a vo vnútri ma akosi zvieralo. Prekérna situácia toto. Mám ísť na Centrálny príjem na Kramáre a doma dieťa s teplotami, o ktoré sa nemá momentálne kto postarať. Poriešime mobilom známych a tak, ak bude treba. Môj vystrašený mozoček pracoval na plné obrátky. Zavolal som dcére, bola v pohode, teplota jej už nestúpala.

Našiel som teda auto a vyrazil som domov pre pyžamo, papuče a zubnú kefku...

Od kašľu k bronchitíde a ďalej - časť prvá

"Ahoj, volajú ma akútna bronchitída a prišla som na návštevu do tvojho tela" - oznámil mi jedného dňa prvý príznak ťažko zvládnuteľného kašľa. Naivne som si ale myslel, že kamoš Pleumolysin dá ten kašeľ dole ako zvyčajne, veď inak som sa cítil celkom v pohode.
A nedal.

Kto by si však pomyslel, že toto je len začiatok akéhosi úpadku na zdraví.
Tieto články som preto zaradil do kategórie "Zo schodov zdravia".

utorok 3. júna 2014

Srdce vo zveráku

Sedím na betóne... predýchavam. V ušiach mi duní každý jeden pohyb srdca ako sa snaží pumpovať teraz zrýchlenú krv. Je divoká ako voda v miestach perejí. Na rukách krvavé fľaky po odreninách a na dlani pravej ruky prasknutý pľuzgier od malej lopatky. Tá hlina je veľmi tvrdá, ťažko sa kope malou lopatkou. Veľká by tam nevliezla a rýľ by sa kvôli množstvu kamenia nedokázal zaboriť viac ako tri centimentre. To už mám vyskúšané. Vŕtačkou s príklepom by sa veru lepšie kopalo.  Som však ohľaduplný - tak ma vychovali - je predsa nedeľa dopoludnia.

streda 9. apríla 2014

Mamička potlačte

"Tak čo? Ako to bolo s tou haváriou?" - dostávam otázku od známeho.
"S akou haváriou?" - prekvapene na neho pozerám. Asi ale vie niečo viac, ako ja. "Ale choď, to mi snáď nechceš nahovoriť, že si sa s takým ksichtom narodil?"

pondelok 31. marca 2014

Myš

Zajtra by sme mali preberať na hodine prírodopisu hlodavce a tak sa mi zdal veľmi dobrý nápad cestou zo školy odchytiť tú myš, ktorá behala zmätene po betónovom ihrisku a priniesť ju na hodinu ako živý príklad. Tá myš do školy ale nedorazila.

piatok 28. marca 2014

Sme kradli

Nie, toto nie je článok o politike, ako by mohlo byť z nadpisu zrejmé. Je o socialistických deťoch, ktoré si dopomohli k svojej zábavke materiálom zo školskej jedálne...

štvrtok 27. marca 2014

Céčka, sbírá céčka

"...a čo ste robili v škole cez prestávky, keď neboli mobily?" Nemôžem povedať, že táto otázka ma zaskočila, ale zamyslieť som sa musel.

štvrtok 20. marca 2014

Vytvoril si priestor

Čoby jeden, vytvoril si dva. Jeden má okolo seba krásny plot, či už ho vnímaš ako hmotný, alebo taký, čo nie je vidieť. Iba ho cítiš, no vieš, že tam je. A ten druhý priestor je celkom bez plotu. Bez obmedzení a nech sa snažíš akokoľvek, nezbadáš ho. Ani okom, ani pocitom.

nedeľa 23. februára 2014

Keď všetko máš

Vždy sa nájde niekto, kto závidí. Možno o tomto človeku len nevieš. Čo keď to navonok naozaj tak vyzerá, že tá cesta, ktorou sa tak neodbytne a s úsmevom na perách predieraš, je dobre pestovanou malinou v tvojej záhrade a vždy, keď dozreje a niekto ju "schamradí", vyrastie nová. Krajšia a chutnejšia. A vraj musíš byť na ňu hrdý. Fakt musím? Alebo len môžem?

sobota 22. februára 2014

V noci zo štvrtka na piatok mi nejaký hajzel ukradol dušu

Bola zima. Na lúkach jemný poprašok snehu, ktorý v noci osvetľoval tmavé, vyjazdené cesty. Tu sa sneh neudržal. Vyjazdili ho.

Sediac za volantom premýšľam o posledných udalostiach v práci, ktoré by znovu mohli ovplyvniť náš život. Vzadu moje dve zlaté deti sledovali okolie hľadajúc svetlé body pouličných lámp. Iba zvuk motora starej Fábie prerušoval ticho, ktoré sa v kabíne rozhostilo, akoby predzvesť niečoho nedobrého. Niečoho nečakaného.