Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

streda 23. júla 2014

A na dôvažok PN - časť deviata

Myslel som si, že už je všetko, až na ten pupok, v poriadku. V sobotu, keď ma primár preväzoval mi poradil, aby som nešiel na preväz v pondelok hneď ráno, lebo je tam veľa ľudí, vraj je to najlepšie na dvanástu.
A tak som poslúchol. Prečo by som nemal veriť?

utorok 22. júla 2014

Ambulantný návrat - komplikácie - časť ôsma

Vo štvrtok ráno mi vyberali stehy. Ba dokonca doktor povedal, že teraz sa už môžem aj kúpať. "Aj v bazéne?" - spýtal som sa prekvapene a neisto. "Áno" - a tak som odišiel spokojný domov. Doma som si teda hodil rovno sprchu. Všetko sa zdalo byť v poriadku až do večera.
Slabším povahám pokračovať v čítaní veľmi nedoporučujem.

streda 16. júla 2014

Pooperačná rekonvalescencia už doma - časť siedma

"Zvládneš so mnou jeden nákup, kým prídeme domov?" - pýta sa ma manželka v zápale šoférovania, keď sme vchádzali do tunela Sitina.
"Jasné, že zvládnem." - povedal som hrdinsky. Keby sa ma ale túto otázku bola opýtala v meste, kde cesty boli ešte samá jama, samý skok, keď mi vnútornosti lietali a každý pohyb ma svojou rezonanciou uvázdal do stavu šialenej bolesti, by som určite povedal, že nie, chcem si len ísť domov ľahnúť.

Pooperačná rekonvalescencia v nemocnici - časť šiesta


Infúzky do mňa tiekli jedna po druhej a ja som sa obával ako budem spať. Dren mi trčal z pravého boku, kadiaľ mi do fľaštičky odtekala akási červená tekutina a všetko ma bolelo. Myslím, že som ale mal zbytočnú obavu z toho, že nevydržím spať celú noc len na chrbte. Človek sa akosi prirodzene vie prispôsobiť takýmto situáciam, pretože vždy rieši to, čo je v danej chvíli podstatné a čo ho viac bolí. V tomto prípade doslovne. Noc na chrbte bola bez infúzií a v pohode.

utorok 15. júla 2014

Operačný trojboj - časť piata

Primára som našiel skoro ráno v jeho kancelárii. Prezrel si papiere a dohodli sme si termín operácie na pondelok 7. Júla 2014.

Do konca júna som nechcel ja, pretože koncom júna sme  mali s deckami plánovaný Ydykseb a chcel som tam byť ešte relatívne fit... no fit.. nerozrezaný... a piateho júla sme mali s kapelou dohodnuté hranie na 4. ročníku Multižánrového hudobného festivalu 2014 v Zapadnutom kúte nad Borinkou. Bolo by preto odo mňa nefér zrušiť to, keď som mal možnosť výberu.

Od k žalúdku k žlčníku - časť štvrtá



Euro obal, v ktorom som si zakladal všetky papiere z vyšetrení sa celkom slušne plnil. V tejto chvíli som však ani len za mak netušil, že tých papierov ešte nie je ani len polovica.

Počas dvoch týždňov do dohodnutého termínu, kedy som sa mal dostaviť na gastroenterologické vyšetrenie som si žil akoby sa nič nedialo.

Na občasné bolesti v pravom podbrušku som bol už zvuknutý, kašľanie z vyliečenej bronchitídy takmer ustúpilo úplne a jesť som mohol všetko.
Teda až do jednej, pre mňa asi najhlúpejšej chvíle...

Od appendixu k žalúdku - časť tretia

Počul som, že na Antolskej v Nemocnici je to ako v bludisku. Na recepcii som sa spýtal na konkrétneho doktora, ktorého meno som mal napísané na výmennom lístku. Poslali ma ku dverám chirurgickej ambulancie. Dvere som našiel hneď po tom, čo som prekontroloval všetky dvere na poschodí, kde som sa nachádzal, ale žiadne meno nekorešpondovalo s tým, čo som mal napísané na papieri. Je to tu naozaj ako v bludisku.

pondelok 14. júla 2014

Od bronchitídy k appendixu - časť druhá

Zbehol som po schodoch von z polikliniky a vo vnútri ma akosi zvieralo. Prekérna situácia toto. Mám ísť na Centrálny príjem na Kramáre a doma dieťa s teplotami, o ktoré sa nemá momentálne kto postarať. Poriešime mobilom známych a tak, ak bude treba. Môj vystrašený mozoček pracoval na plné obrátky. Zavolal som dcére, bola v pohode, teplota jej už nestúpala.

Našiel som teda auto a vyrazil som domov pre pyžamo, papuče a zubnú kefku...

Od kašľu k bronchitíde a ďalej - časť prvá

"Ahoj, volajú ma akútna bronchitída a prišla som na návštevu do tvojho tela" - oznámil mi jedného dňa prvý príznak ťažko zvládnuteľného kašľa. Naivne som si ale myslel, že kamoš Pleumolysin dá ten kašeľ dole ako zvyčajne, veď inak som sa cítil celkom v pohode.
A nedal.

Kto by si však pomyslel, že toto je len začiatok akéhosi úpadku na zdraví.
Tieto články som preto zaradil do kategórie "Zo schodov zdravia".