Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

pondelok 16. novembra 2015

"Pás Ejdž" opět na Slovensku

Trochu recesie pohrať sa s názvom tejto kapely nezaškodí. Keď sme dávnejšie "pařili" s Golemom (takú má prezývku ten "najväčší" z nich a nielen telom, ale i duchom), boli sme celkom kreatívni. Tým, že človek nemladne, sme z názvu ich kapely Passage spravili Pás Ejdž, nech i v názve kapely trochu reflektuje vek. Alebo len čas, ktorý tak letí aj bez našich blbých kecov?

sobota 14. novembra 2015

Rátaj s tým

Horizont červená, skončil sa ďaľší deň.
   Obrázky bez mena zajtra Ti ponúknem.
      Hviezdy sa chystajú na ďaľšiu nočnú púť,
         nie vždy sa v pravý čas podarí dohodnúť.

piatok 13. novembra 2015

Zastav sa

Zastav sa krok môj, zastav svoj švih,
z nástenných hodín čuť z rýchlosti vzdych.
V batôžku plány a na pleciach tiaž
tak nebuď slepý, čo máš si váž.
Predo mnou močiar, ja valím sa ním
a čísi hlas, som za dobré s ním,
hluchý a nemý je, zapriaham koč,
vraj cesta je smrtná, tak zlez z neho, skoč!

streda 28. októbra 2015

Všade dobre, doma naj!

Plný dojmov z konca prázdnin,
keď škola sa už začala,
na "zemiačku" s vreckom prázdnym
štvrtá bé sa vybrala.

Doplnená počtom žiakov
tretiackymi silami
a tak stoja pred otázkou,
čo spraviť so slinami.

pondelok 26. októbra 2015

Sklamaná

Stojíš na brehu rieky a myslíš na svoj život
a zatiaľ, čo vlnky spájajú myšlienky jednu za druhou
teba trápi, že vraj žiješ tak oslnivo sivo.
Času prúd sa valí a tam je krásne za dúhou.

nedeľa 25. októbra 2015

Prší

Prší a smutnú pieseň spieva čierna zem,
že tak dávno tvoja noha nestretla sa s ňou.
Ty len kráčaš, kráčaš v predstavách, ja viem
kam by si chcel, tak nelež stále pod pričňou.

sobota 24. októbra 2015

"Zet"

Zamorené územie, vo vzduchu pláva kyselina závisť,
čo nesedí jej, zaženie, už nevieš kam a pokiaľ môžeš ísť.
Rukou siaha na tvoje ja a psychicky ťa tlačí k zemi,
do tváre ti napľuje, keď stráca pôdu pon nohami.

piatok 23. októbra 2015

Sójové oriešky

Zhaslo svetlo, moja ruka sa jemne dotýka tvojej tváre,
cítiš iný svet, teplo i jas a obom sadá na viečka tma.
Nikdy nie je dosť, čo človeku chýba, po čom túži,
čo a koho potrebuje a ty sa mi predsa rozplývaš sťa bledá hmla.
Bolí ma, bolí, že to svetlo znovu niekto zapne
a oči budú plné sĺz a strachu zo samého seba.
Tu mi tíško šepkáš hlasom, ktorý tak rád počúvam
a tam, tam ťa budem vidieť ako malú bodku z neba.

štvrtok 22. októbra 2015

Mobilný pacient

Tacká sa po chodbe a z nosa krv mu kvapká
a sestra zatiaľ vábne mejkapom sa hladká.
Ten chlapík, čo hodinu tam nemá pomoci,
on skeptik je, už nevie či dožije sa polnoci.

Zabudnúť je málo

Budem ti písať prstom do piesku
      vyschnutých potokov,
kadiaľ som šiel a tak veľmi ťa chcel
a ranný vzduch, tak chladný,
      že by som ostal
a pozoroval kto a ako budí deň.

streda 21. októbra 2015

Prezentace

Sedím, jede prezentace.
Ruce se mi děsně potí
a jenom cola z restaurace
mou únavu a spánek krotí.

Už vidím se na pivečku,
jedno, dvě a možná pět
pak do náruče galánečku,
až do rána žít tam a zpět.

utorok 20. októbra 2015

Smiech

Vidíš svoj obraz?

        A čo vidíš?

Milosť, slasť a odpustenie?

sobota 17. októbra 2015

Čo bolo, bolo, terazky...

Útržky zo starých časom zájdených novín pripomínajú nielen to, aké noviny sa v onej dobe distribuovali, ale i časy, keď si v tých novinách našiel seba. Nie meno menovca, ale seba. Určite si bol na seba hrdý, lebo v tých časoch to bolo skôr výnimočné ako samozrejmé. Hlavne, že nešlo o kolonku FKÚ pátra.

štvrtok 15. októbra 2015

Príbeh jedného autobusu

Stepujúc na zastávke Mestskej Hromadnej Dopravy, vyzerám do tmy, či už uvidím približovať sa “môj” autobus. Očami pátram po štyroch svetlách nad vozovkou - dve bežné celkom tesne nad cestou a dve menšie o niečo vyššie. Taký osvetlený pomyslený štvorec by to mal byť. Taký predsa obyčajné autá nemajú. To moje už častejšie oddychuje doma. Nie je to síce tak pohodlné, ale rozhodne je to efektívnejšie. X krát som to už prepočítaval a stále mi vychádza, že cestovať MHD-čkou do práce a z práce je lacnejšie. A nejde len o peniaze. Taká ranná cesta autobusom je ako nemá tvár facebooku. Nikto mi nič nevraví, ale predsa sa dá veľa z ich “nástenky” prečítať. Veď posúď sám…

utorok 11. augusta 2015

Teplučko je, teplučko

Frontálny systém bez opýtania vyskočil zo stredu zeme na jej povrch. "Zohrejem ťa, ty hovado studené, zohrejem" - írečito mi zašepkal do uška. A ani nám nikomu nedal na výber. Svoju robotu si robí velice dobre. A tak sa tu pod jeho dychom topíme ako kocka ľadu plávajúca v pohári whisky na záhradnej párty. Toto nie je leto, toto je demoverzia krematória.

utorok 9. júna 2015

Cestou mestským parkom

Kráčajúc v nádychu príjemného rána a v snahe potlačiť znova ten hnusný depresívny stav, premýšľam o tom, čo mi povedal môj syn. Vo svojich dvanástich rokoch mi pred pár týždňami smutne a zároveň prekvapene z toho zistenia takmer šeptom oznámil, že ten život je stále o tom istom. Má úplnú pravdu, chalan. A dnes mi to cestou do práce v hlave zarezonovalo ako odpoveď na maturitnú otázku života. Áno, je to o tom istom a preto to treba meniť, lebo samé sa to neto... nespraví.

utorok 28. apríla 2015

Čudný muž

Čudné, divné, nezvyčajné a záhadné veci nemusia byť vždy čudné, divné, nezvyčajné a záhadné. Je to zase len uhol pohľadu. Zase len individuálny prístup.

Ba dokonca i v sarkazme majú tieto čudné veci iný význam. Veď posúďte sami.

nedeľa 26. apríla 2015

Ostali len klietky

Dvadsiatehotretieho apríla sme mali pohreb. Rodina sa nám zmenšila posledným odídencom do zvieratkovského neba na základné osoby, na ktoré platí zákon. Mama, otec a dve deti. Nič iné živé, čo by sme si zámerne chovali, sa v dome už nenachádza. Muchy, pavúky, možno mravce a myši, kto vie? Ale tie si nechováme. A zámerne už vôbec nie.

utorok 3. marca 2015

Prachy, prachy, samé prachy

...sú, podľa mňa, odvodené od slova "prach". Ak ho máš veľa, vieš si z neho spraviť guču ako snehová guľa a dať si ju spokojne do dlane v zmysle: "Aha, čo mám. Ja na to mám!" Chvíľu to celé hreje a potom, keď to položíš na stôl a zafúka čo i len jemný vánok,  spoje akosi prirodzene povolia a celé sa to rozletí na drobné čiastočky nekontrolovateľne do strán. Na všetky svetové strany naraz! Nielen v smere vánku. A potom už len v zúfalstve márne čakáš, že sa ti vrátia.... Hovno! Nevrátia sa! Monžo iné, nové, ale nie tieto! A tak ako čakáš, už vôbec nie! Sú preč...

utorok 3. februára 2015

Povím ti to takto...

Je veľmi veľa vecí čo by človek chcel zo seba dostať mlčaním. Vlastne, písaním. No veľa z toho, čo sa mu naháňa v hlave a tlačí ho tam, von jednoducho nemôže. Niekto si píše denník a tam napíše snáď všetko, aby sa mu odľahčilo. A je možno spokojný. Ale ten denník je potom jeho tajomstvom, ktoré láka druhých. "Vieš o tom, že si vedie denník. Čo tam asi tak píše? Je tam aj niečo o mne?" - určite zaujíma každého, kto o ňom vie. Vlastne sa stáva akýmsi druhom pokladu. V tom denníku býva často napísané práve to mlčanie...

utorok 20. januára 2015

Tretí pondelok v roku

Po Gloomy Sunday prišiel Blue Monday. Na základe prieskumu britských vedcov je práve tretí januárový pondelok najdepresívnejší deň v roku. Prečo je tento deň takto označovaný a či tomu veríte, alebo nie, to mi je celkom jedno, zaujíma ma len, ako ste ho prežili. Pocítili ste, že by toto mohla byť pravda?

nedeľa 4. januára 2015

Kebych na to mjeu, tak bych ho s radoscú kúpil

Dohoví? V tem domje furt volačo žije. Aj ket je tam cicho jak na cinteri. V našich očách to tam žije isce, ale v očách realiťáka to je enem kúčšek z jeho zdroja obživy. Jasné, že až ket sa mu to podarí prodat a trhne na tem ten svúj podíl. Zatát ho ňigdo nesce, ufám proto, lebo je chuďák starý. Šak si už aj šeličo prožiu. Asi to tak mosí byt. Ne?

sobota 3. januára 2015

Spuchnutý ako Germknödel

Aj ty sa cítiš po sviatkoch ako Germknödel? Predstav si, že ten puding, ktorý je "stajlovaný" okolo tej buchty na obrázku vpravo je tuk v tvojom novom decembrovom OTPčku. A makom posiaty povrch je akoby súhrn nových porúch pokožky, povedal by som, že priam alergické vyrážky ako dôsledok "zdravej sviatočnej stravy" bezmedzne konzumovanej zo sviatočných stolov.
Dá sa takýto aspekt vôbec liečiť?

piatok 2. januára 2015

Možno je čas

Človeku je veľmi ťažko obviňovať sám seba. A je celkom obtiažne hľadať problém v prvom rade - ako sa hovorí - "doma vo svojom vnútri". Nie je to vraj prirodzené. Je mu ťažko vôbec o tom premýšľat tobôž si to v konečnom dôsledku pripustiť. A preto sme asi ľudia. Robíme neustále chyby. Najmä ak sú podvedomé, čisto neúmyselné a vyrobené v návale "mo"mentálnej emócie.