Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

streda 28. októbra 2015

Všade dobre, doma naj!

Plný dojmov z konca prázdnin,
keď škola sa už začala,
na "zemiačku" s vreckom prázdnym
štvrtá bé sa vybrala.

Doplnená počtom žiakov
tretiackymi silami
a tak stoja pred otázkou,
čo spraviť so slinami.

pondelok 26. októbra 2015

Sklamaná

Stojíš na brehu rieky a myslíš na svoj život
a zatiaľ, čo vlnky spájajú myšlienky jednu za druhou
teba trápi, že vraj žiješ tak oslnivo sivo.
Času prúd sa valí a tam je krásne za dúhou.

nedeľa 25. októbra 2015

Prší

Prší a smutnú pieseň spieva čierna zem,
že tak dávno tvoja noha nestretla sa s ňou.
Ty len kráčaš, kráčaš v predstavách, ja viem
kam by si chcel, tak nelež stále pod pričňou.

sobota 24. októbra 2015

"Zet"

Zamorené územie, vo vzduchu pláva kyselina závisť,
čo nesedí jej, zaženie, už nevieš kam a pokiaľ môžeš ísť.
Rukou siaha na tvoje ja a psychicky ťa tlačí k zemi,
do tváre ti napľuje, keď stráca pôdu pon nohami.

piatok 23. októbra 2015

Sójové oriešky

Zhaslo svetlo, moja ruka sa jemne dotýka tvojej tváre,
cítiš iný svet, teplo i jas a obom sadá na viečka tma.
Nikdy nie je dosť, čo človeku chýba, po čom túži,
čo a koho potrebuje a ty sa mi predsa rozplývaš sťa bledá hmla.
Bolí ma, bolí, že to svetlo znovu niekto zapne
a oči budú plné sĺz a strachu zo samého seba.
Tu mi tíško šepkáš hlasom, ktorý tak rád počúvam
a tam, tam ťa budem vidieť ako malú bodku z neba.

štvrtok 22. októbra 2015

Mobilný pacient

Tacká sa po chodbe a z nosa krv mu kvapká
a sestra zatiaľ vábne mejkapom sa hladká.
Ten chlapík, čo hodinu tam nemá pomoci,
on skeptik je, už nevie či dožije sa polnoci.

Zabudnúť je málo

Budem ti písať prstom do piesku
      vyschnutých potokov,
kadiaľ som šiel a tak veľmi ťa chcel
a ranný vzduch, tak chladný,
      že by som ostal
a pozoroval kto a ako budí deň.

streda 21. októbra 2015

Prezentace

Sedím, jede prezentace.
Ruce se mi děsně potí
a jenom cola z restaurace
mou únavu a spánek krotí.

Už vidím se na pivečku,
jedno, dvě a možná pět
pak do náruče galánečku,
až do rána žít tam a zpět.

utorok 20. októbra 2015

Smiech

Vidíš svoj obraz?

        A čo vidíš?

Milosť, slasť a odpustenie?

sobota 17. októbra 2015

Čo bolo, bolo, terazky...

Útržky zo starých časom zájdených novín pripomínajú nielen to, aké noviny sa v onej dobe distribuovali, ale i časy, keď si v tých novinách našiel seba. Nie meno menovca, ale seba. Určite si bol na seba hrdý, lebo v tých časoch to bolo skôr výnimočné ako samozrejmé. Hlavne, že nešlo o kolonku FKÚ pátra.

štvrtok 15. októbra 2015

Príbeh jedného autobusu

Stepujúc na zastávke Mestskej Hromadnej Dopravy, vyzerám do tmy, či už uvidím približovať sa “môj” autobus. Očami pátram po štyroch svetlách nad vozovkou - dve bežné celkom tesne nad cestou a dve menšie o niečo vyššie. Taký osvetlený pomyslený štvorec by to mal byť. Taký predsa obyčajné autá nemajú. To moje už častejšie oddychuje doma. Nie je to síce tak pohodlné, ale rozhodne je to efektívnejšie. X krát som to už prepočítaval a stále mi vychádza, že cestovať MHD-čkou do práce a z práce je lacnejšie. A nejde len o peniaze. Taká ranná cesta autobusom je ako nemá tvár facebooku. Nikto mi nič nevraví, ale predsa sa dá veľa z ich “nástenky” prečítať. Veď posúď sám…