Motto

"Mlčení vždy neznamená souhlas. Někdy to znamená, že jsme příliš unavení vysvětlováním lidem, kteří se to ani nesnaží pochopit."

utorok 19. decembra 2017

Musí priznať, že je sacharofil

Sladkých vecí sa veru nebojí, rozhodne preto nikdy nebol sacharofobik. Vždy si totiž doprial čokoľvek sladké a v akomkoľvek množstve. Aj jeho hovno muselo byť z toľkej dávky cukru sladké! Jeho telo si s tým doposiaľ vždy poradilo, tak prečo by to malo byť teraz inak? Takto sa presviedčal a presviedčal a hlavu si z toho nerobil. Až do istej chvíle, kedy si to uvedomil, kým naozaj je.

nedeľa 17. decembra 2017

Dospelou nohou na chodníku detstva

Čas je jednoznačne neúprosný. Nevynechá nikoho. Nedá sa skorumpovať, posunúť vpred a ani sa v ňom vrátiť. Uvedomil som si to, keď som sa svojim dospelým, časom oprýskaným a unaveným telom pomaly presúval po chodníkoch, ktoré denne hladili podrážky mojich detských topánok. Ten pohľad ma naozaj vrátil nostalgicky v čase. Ospravedlňujem sa za túto nostalgiu, no aspoň pár záberov mobilným telefónom mi spraviť nedalo.

štvrtok 2. novembra 2017

Na moste k mŕtvym

Davy ľudí parkujúcich pri miestach pokoja. Oprášené hroby. Mimoriadne pristavené kontajnery už takmer plné popadaným lístim a zbytkami kahancov dohorených sviečok. Vo veľa prípadoch i rok usušené kvety sa vrstvia v rohu kontajnera ako subtílne znaky zabudnutia a spomienky zároveň. Zapálené sviece akoby zrkadlia nočnú oblohu posiatu hviezdami a ticho. Len šepot ľudí prejavujúcich úctu k tým, ktorí nás opustili a prešli na druhý breh. Modliac sa stojíš do svojich spomienok zahĺbený pri hrobe, akoby si stál na moste, ktorý vedie k mŕtvym. Na moste, odkiaľ sa pozerá smerom hore aj keď oči smerujú pokorne smerom k náhrobnému kameňu, smerom dolu...

streda 25. októbra 2017

Bacha pes!

Pípol mi mobil:
"20:15 dolu v kuchyni." - bolo obsahom správy vo WhatsAppe na skupinu rodiny od dcéry.
"A čo sa deje?". - pýtam sa naivne. Vedel som, ale musel som sa jednoducho opýtať.
"Konzultácia."
V tom momente mi bolo jasné, že sa veci zmenia. A práve tie, ktoré som nechcel, aby sa zmenili.

pondelok 23. októbra 2017

Dystrofia mysle

Dystrofia znamená v lekárskej terminológii najnižší stupeň regresívneho poškodenia buniek a mimobunkového tkaniva spôsobený poruchou výživy. Zvyčajne si ju spájame s pojmom muskulárna dystrofia. Ja si však dovolím metaforizovať a obrazne to slovo spojiť s mysľou a dušou človeka na vykreslenie neznámeho, spočiatku fyzicky bezbolestného stavu, avšak so stratou vôle, odhodlania a motivácie. To je vtedy, keď padáš a myslíš si, že na dno.di

streda 20. septembra 2017

V tábore

Bol som v tábore. Nevedel som však v tej chvíli rozlíšiť, či to bol tábor pioniersky, alebo len taký „Ferovský“ (Fero - bol vedúci z pionierskeho domu detí a mládeže, ktorý tábory v tom čase organizoval a organizoval aj také inštruktorské, kde sme sa učili ako pracovať s deťmi). Tento tábor bol ale celkom iný ako tábory bývajú. Neboli tam totiž vôbec žiadne deti. Presnejšie povedané, neboli tam telesné schránky detí.

utorok 12. septembra 2017

Hotel

Ten štvorhviezdičkový hotel má zvláštne nepríjemnú pyžmovú arómu prejdenú cez akýsi filter jemne nadrveného rozmarínu a tymiánu. Miestami sa neviem ubrániť pocitu, že bývam v zákristii. Je mi z tej vône ťažko. Ba priam až zle. Prvé raňajky mi kvôli nej ani nechutili tak ako som očakával. A to aj napriek tomu, že boli rozmanité a bohaté.

štvrtok 31. augusta 2017

Čekání na zítřek

"Mám rád ZÍTRA.
Zítra totiž začnu sportovat, přestanu kouřit a chlastat, začnu zdravě jíst a v práci dokončím všechny resty...
Jenže když se probudím, tak je zase DNES... A já dál marně čekám na ZÍTRA."

pondelok 28. augusta 2017

Thepréza

"Mám depku" - v poslednej dobe veľmi často nahlas vyslovované slovné spojenie najmä mladými ľuďmi v stave nepohody, zármutku, skleslosti či prirodzeného smútku, keď to jednoducho nedokážu sami uniesť, lebo je to možno pre nich niečo nové. Tieto stavy však zdravý človek celkom rýchlo prekoná. Ten, kto tú pravú depku naozaj má, teda reálny syndróm diagnózy, nemá potrebu toto vôbec vyslovovať. A nahlas už vôbec nie, pretože je mu to v tej chvíli celkom, ale absolútne jedno.

štvrtok 17. augusta 2017

Vypísané pero - ten pocit

Ten pocit, keď chceš napísať ďaľšiu časť kapitoly života, vezmeš do ruky pero so zámerom rozpísať vlastné myšlienky a.... v tú ranu si všetky múzy odskočia na toaletu alebo si jednoducho čerpajú okamžitú dovolenku. V takej chvíli len zvesíš hlavu a hádžeš vinu na Murphyho.

pondelok 12. júna 2017

Čo ak?

V elitnom tele a s elitnou vráskou cez tvár duše sa cítim nepoznaný. Už sa vskutku nepoznávam.  Akoby som ani nebol tým, kým som. Akoby som bol vypadol zo svojej prapradávnej formy. Akoby som si v zrkadle nechal bez obrany kriviť svoje priečky a vlas na bielo maľoval. Starnem. Niet už cesty návratu.

utorok 30. mája 2017

Niet času

Kráčam skoro ráno po novom starom moste v Bratislave do práce a ako zvyčajne preberám v hlave myšlienky. Utrieďujem ich, prioritizujem, riešim ich, šuflíkujem. Krotím túžby a naberám energiu z priezračne čistého neba, z tečúceho Dunaja, z tichého kotvenia lodí i štebotu vtáctva lietajúceho nad vodou. Vždy mi napadne, ako to tá príroda robí, že nikdy nezrýchlila tak, ako my ľudia, že vždy, keď sa človek nechá ňou uniesť, mu za odmenu ukľudní dušu a spomalí tep, že dokáže myšlienky človeka utriediť prirodzeným, nesileným spôsobom tak, ako nám naše babičky pohladili tvár a utreli slzu, keď nám bolo teskno.
Svet príliš pridal.

štvrtok 18. mája 2017

Fragment noci

Nemôže zaspať bez toho aby sa jej nepozrel do tváre s vášňou. Pobozkal ju na líce, objal okolo pliec a pritlačil si ju k sebe, aby cítil jej teplo a vôňu jej vlasov.

Sú muži naozaj z Marsu a ženy z Venuše?

Tú knihu som zatiaľ nečítal (mám ju stále v queue), ale už len z toho názvu je jasné a tiež z praktickej ukážky zo života, že sme celkom iní. Mám na mysli celkom iný druh, nielen fyzický rozdiel, ale najmä ten psychický.

utorok 11. apríla 2017

Egoista - ignorant

Dnes ráno, keď som zase cestoval "mojím" autobusom do práce, si ku mne prisadol šedivý, mierne krívajúci pán. Vídavam ho tam každé ráno. Priam ho očakávam, že nastúpi tam, kde zvyčajne nastupuje. Svoje miesto v autobuse má však celkom inde.

streda 5. apríla 2017

Dharma

Ako tak načieram do zvláštnych, doposiaľ mne neznámych duchovných jazierok, vylovil som z nich zaujímavý pojem - Dharma. Po oboznámení sa s jeho významom pomaly začínam veriť tomu, že nejaká Dharma vôbec existuje. Čo to vlastne je? Je vôbec užitočné, či dôležité sa ňou zaoberať?

pondelok 27. marca 2017

Na vzduchovom vankúši

Sen to bol prinajmenšom zaujímavý. Dokonca tak zaujímavý, že som nad ním premýšľal cestou do práce. Možno preto, že som nedokázal identifikovať samotné posolstvo toho sna, alebo len zistenie, či vôbec o nejaké posolstvo išlo. Z istej knihy mám vedomosť, že všetko na svete sa deje dva krát. Prvý krát sa to deje v našom vnútornom svete, v našej mysli, akoby v našom súkromnom kine, kde sa nám v hlave premietajú na pomyslené plátno obrazy – môže to byť sen, alebo len bdelé uvažovanie, či už vedomé, alebo podvedomé – a potom sa to stane v skutočnosti, teda v tom vonkajšom svete. Niekedy si tú prvotnú skutočnosť - vlastne zatiaľ neskutočnosť, ale dokonalú predstavu - ani neuvedomíme, no vo chvíli, keď sa to stane v reálnom svete, sme prekvapení. Máme totiž pocit, akoby sme tento daný moment už zažili, čiže máme pocit Déjà vu.

streda 11. januára 2017

Záhady domova

U nás to žije. Ako sa hovorí - či spíš a či bdieš. V podstate aj obraz, či televízor sú vlastne prostriedkami, ako toto dokázať.

Úprimne? Neviem, čo si o tom myslieť. Momentálne som neprišiel na logické vysvetlenie toho, čo tu chcem opísať. Len prosté domnienky. Je to však prinajmenšom podivné.

Rád by som sa podelil s týmito prípadmi, veď posúď sám.